REALITY  |  FINANCIE  |  SERVIS

















DERIVÁTY

Deriváty sú inštrumenty, ktoré sú derivované alebo odvodené od jednotlivých aktív. Takýmito aktívami sú napríklad akcie, dlhopisy, zahraničné meny alebo komodity. Od týchto takzvaných podkladových aktív sú deriváty odvodené tak, že predstavujú pohľadávku či záväzok nakúpiť, predať či vymeniť toto podkladové aktívum k určitému dátumu za určitých, dopredu dohodnutých podmienok. Vďaka tomu sa potom i cena derivátov odvodí od ceny týchto podkladových aktív. Pokiaľ je podkladovým aktívom finančné aktívum, tak hovoríme o finančných derivátoch.


Prečo vznikli a čo je pre ne typické?

Vznik finančných derivátov (ďalej jen derivátov) siaha do 70. rokov 20. storočia, kedy bolo potrebné rastúce kolísavostí uzatváraných obchodov na finančných trhov zaistiť proti riziku. Vyvinuli sa tak inštrumenty, ktoré umožnili uzatváranie takzvaných zrkadlových pozícií, to sú obchody, ktoré sa z hľadiska výnosov vyvíjajú opačne k obchodom dohodnutým napríklad s odberateľmi.

Pre deriváty je typické, že doba zjednania derivátového obchodu a doba jeho plnenia sa nekryjú. Preto sa o derivátoch hovorí ako o termínovaných obchodoch (alebo kontraktoch), teda obchodoch s budúcim plnením. Naproti tomu u promptných (alebo "spotových") obchodoch je typický súlad zjednania obchodu s jeho plnením (odchýlky maximálne v rádoch týždňov). Podľa druhu obchodu potom môžeme rozlíšiť i trh promtný ("spotový") ako miesto, kde sa obchoduje s inštrumentmi s prakticky okamžitým dodaním, a trh termínový, kde sa obchoduje s inštrumentmi, k ich dodaniu dojde v budúcnosti.


Význam derivátov

Deriváty nachádzajú využitie v troch oblastiach: pri zaistení rizika, pri špekulácii a pri cenovej arbitráži. Zaistenie rizika (tzv. "hedging") sa realizuje už spomenutým zjednaním opačne sa vyvíjajúceho obchodu, napríklad termínovaným nákupom domácej meny, do ktorej by sme v budúcnosti zmenili platbu za nami vyvezený tovar. Tím si výšku budúcej platby v domácej mene zafixujeme. Inak je tu totiž riziko, že pokiaľ by v budúcnosti došlo k znehodnoteniu zahraničnej meny oproti mene domácej (alebo zhodnotenie domácej meny), tak by budúca platba v zahraničnej mene pri prepočte na domácu menu bola nižšia.

Ďalšia oblasť využitia derivátov je špekulácia. Pri nej sa neuzatvára zrkadlová pozícia, ale naopak sa otvára jediná pozícia na termínovom trhu. Subjekt, ktorý tento obchod uzatvorí, predpokladá určitý vývoj ceny podkladového aktíva a pomocou derivátového obchodu môže na základe svojho odhadu na tento budúci vývoj špekulovať.

Tretia možnosť využitia derivátov je arbitráž, kedy pomocou derivátov investor využíva cenové rozdiely vznikajúce na finančných trhoch, či už na rôznych miestach (rôznych burzách či mimoburzových trhoch) alebo medzi promptným a termínovým trhom. Princíp cenovej arbitráže medzi promptným a termínovým trhom spočíva v tom, že každý derivátový kontrakt má na termínovom trhu svoju cenu, ktorá sa z rôznych dôvodov môže líšiť od ceny, ktorú by sme sami vypočítali z aktuálnej ceny podkladového aktíva na promptným trhu a berieme do úvahy i ďalšie veličiny ako sú aktuálne a termínové úrokové sadzby či aktuálne a termínové menové kurzy. Vznikajú tak odchýlky, u ktorých je možné dosahovať prakticky bezrizikové výnosy. Pri arbitráži zároveň dochádza k vyčisťovaniu finančných trhov, ktoré sa vďaka tomu stávajú efektívne, nakoľko všetky dostupné informácie sú postupne zahrnuté do cien aktív.


Koho zaväzujú?

Medzi derivátovými obchodmi môžeme rozlíšiť dva typy: podmienené a nepodmienené. Podmienené derivátové obchody zaväzujú len jednu zmluvnú stranu k plneniu derivátového obchodu, zatiaľ čo druhá strana má právo derivátový kontrakt využiť alebo nevyužiť. Predstaviteľom týchto obchodov sú opcie, opčné listy, a inštrumenty caps, floors a collars. Druhým typom derivátových kontraktov sú obchody nepodmienené, ktoré už zaväzujú obidve zmluvné strany k plneniu derivátového obchodu. Sem patria obchody typu futures, forward a swap. Podmienené i nepodmienené deriváty je možné vzájomne kombinovať, takže samotný derivát sa potom stáva podkladovým aktívom. Tak vznikajú napríklad opcie na futures, futures na opcie, opcie na opcie, opcie na swapy alebo forwardové swapy. Hovorí sa o takzvaných syntetických alebo tiež hybridných derivátoch.

S derivátovými kontraktmi sa obchoduje tak na burzách, ako aj na mimoburzových trhoch a podľa toho ich môžeme rozlíšiť na obchody štandardizované a neštandardizované. U štandardizovaných obchodov je pevne stanovené množstvo zjednávaného obchodu (napr. množstvo dodaných akcií), rovnako ako čas plnenia obchodu. Zmyslom štandardizácie je zvýšenie ich obchodovateľnosti alebo likvidity, ktorú je potrebné zaistiť tam, kde sa so štandardizovanými kontraktmi obchoduje, to je na špecializovaných burzách. Neštandardizované obchody sú potom kontrakty, u ktorých si podmienky plnenia zjednávajú zmluvné strany samostatne, pričom obchodovanie s nimi prebieha na trhoch mimoburzových. Dôležitou úlohu pri vyrovnávaní derivátových obchodov hrajú tiež clearingové centrá, ktoré fungujú ako medzičlánky medzi zmluvnými stranami, a ktoré zaisťujú zúčtovanie a plnenie derivátových kontraktov.


Syntetické alebo tiež hybridnýé deriváty

Jednotlivé deriváty, ktoré sú odvodené od podkladových aktív ako sú cenné papiere, úvery či komodity, je možné vzájomne kombinovať, takže podkladovým aktívom sa stáva samotný derivát. Hovorí sa o syntetických (nebo "hybridných") derivátoch. Vznikajú tak inštrumenty ako opcie na futures ("future options"), keď má držiteľ právo nakúpiť futures kontrakt na dané podkladové aktívum za dopredu zjednanú cenu; forwardové swapy, keď začiatok platnosti swapového obchodu je posunutý do budúcna; opcie na swapy (tiež "swaptions"), keď má kupujúci právo ku stanovenému dátumu alebo v definovanom čase uzavrieť swapový kontrakt, keď bude platiť druhej strane variabilné úrokové platby a získavať od nej fixné úrokové platby ("call-" alebo "receiver s swaptions") alebo naopak platiť fixné úrokové platby a získavať od druhej strany variabilné úrokové platby ("put-" alebo "payer s swaptions"); alebo napr. opcie na opcie ("double options", "compound options"), ktoré dávajú právo nakúpiť kúpnu nebo predajnú opciu; sem patrí aj dohody caption, čo sú opcie na dohody cap, alebo opcie na práva k získavaniu úrokových rozdielov z nominálnej čiastky medzi referenčnou úrokovou sadzbou a zjednaným úrokovým stropom, a dohody floortion, čo sú opcie na práva k získavaniu úrokových rozdielov medzi referenčnou úrokovou sadzbou a zjednaným úrokovým dnom.


FIRST CLASS HOLDING s.r.o. | Námestie osloboditeľov 87, 031 01 Liptovský Mikuláš, Liptov, Slovensko
mobil: +421 907 579 379 | e-mail: office@firstclass.sk | web: www.firstclass.sk
Copyright © by Karol Szekely - FIRST CLASS HOLDING s.r.o.